Cesta do školy

Opäť mrzne. Šmýka sa. S rannou nechuťou opúšťam svoj príbytok s vedomím, že dnes sa pokazí aspoň jedna z každodenných vecí, ktoré bez tej druhej fungovať nebudú. Ako prvému dávam šancu dokázať mi že sa mýlim autobusu, ktorý ma každé ráno so spoľahlivým meškaním vyzdvihuje. Je to práve tu, kedy mám pri plnom vozidle známych šancu načerpať aspoň kúsok optimizmu pre nadchádzajúci deň, no akosi ho v ňom nikdy nenachádzam. Pri prebíjaní sa k zastávke zvádzam neúprosný boj so zamrznutými chodníkmi, no nakoniec z neho vyjdem ako víťaz. Pozriem sa na hodinky – dnes mešká viac ako zvyčajne. Zrejme to bude tým počasím.

Na autobus so mnou každé ráno čaká to isté dievča, s ktorým sme však kedysi dávno uzavreli neverbálnu dohodu, že pozdravy, úsmevy či akékoľvek náznaky pripustenia existencie toho druhého z nášho styku vynecháme. Obaja teda čakáme na autobusu nemo, ticho nahrádzame ľudskými hlasmi v našich slúchadlách. Cítim sa ako pravý člen spoločnosti 21. storočia.

Je zhruba 11 minút po funuse, keď autobus zabočí smerom k zastávke a už vidím výraz šoféra skrývajúci neskonalý hnev pri každej jednej prípadnej otázke na čas príchodu. Prečo sa všetci tak ponáhľajú? Neviem. Nastupujem a snažím sa nevracať mu ten nevrlý pohľad, s ktorým ma privíta vo svojom vozidle. Keď sa pohneme, postupne vidím ako na zastávkach nastupujú moji spolužiaci, starí či mladí známi. Vidím nastupovať istú staršiu pani, no uvoľniť jej miesto mi napadne, až keď tak učiní niekto iný. Klasika. Radšej zvýšim hlasitosť na mojich slúchadlách – moja zodpovednosť to určite nie je. Však?

Ak si niekto myslí, že som asociál, reagujem s tým, že sa len snažím zapadnúť. Všetci sme sa v rannom autobuse akosi podvedome dohodli, že zdvihnutá ruka alebo pokývanie hlavou je jediný náznak kontaktu, ktorý necháme vyplávať na povrch. Sem – tam sa určite nájde nejaká výnimka, ako tí, ktorí na nevrlého šoféra reagujú úsmevom, no na tých naša mlčiaca väčšina môže reagovať len s nemým úžasom, kým ich ich dobré naladenie neopustí a neasimilujú sa.

Veď nie nadarmo sa hovorí, že ráno robí deň.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s